A piece of the cobweb of my life / Kúsok pavučiny môjho života
A piece of the cobweb of my life
Hey, guys.
I'm a creative person who, besides composing electronic music, creating commercial graphics for end companies or individual clients, also loves to take photos.
Although I don't publish my photos very often, it's a hobby of mine from the days when the mobile phone didn't know that much.
Sometime in 2009, I bought my first digital SLR camera, a Canon EOS 1000D. I remember my mom wasn't very enthusiastic about it. I understand her. After all, I spent my first two paychecks on it. At that time I took a job in the engineering industry, a very well paying job for that time, but even now. We were doing twelve-hour shifts in a non-overtime operation. Day, night and two days off. This went on nonstop for a year. Along with that time at work, I was always into art.
It's important for you to know that I'm a natural introvert, which doesn't like a lot of company. I like to express myself in paintings or music, and so I don't write much. I take everything I've tried in my life as therapy, I understand people, I like to listen to them, but I often feel misunderstood myself.
Like I'm a piece of cobweb just floating in the warm spring air, waiting to be plucked.
This photo was taken sometime in 2011. At a time when I was already thinking of quitting the job. But I didn't have the courage to change yet. In the next installment I will post a photo of a great member of our family. Rhodesian Ridgeback - Zoran :)
Thank you for reading and have a great day. :)
Kúsok pavučiny môjho života
Ahojte.
Som kreatívny človek, ktorý okrem skladania elektronickej hudby, tvorenia komerčnej grafiky pre koncové firmy alebo individuálnych klientov aj veľmi rád fotí.
Síce svoje fotografie veľmi často nezverejňujem, je to moja záľuba ešte z čias, keď to mobilný telefón až tak nevedel.
Niekedy v roku 2009 som si, kúpil moju prvú digitálnu zrkadlovku Canon EOS 1000D. Pamätám si že mama nebola veľmi nadšená. Chápem ju. Veď som naň minul moje dve prvé výplaty. V tom čase som nastúpil do práce v strojárenskom priemysle, na tú dobu, ale aj teraz veľmi dobre platená práca. Robili sme v nepretržitej prevádzke dvanásť hodinové smeny. Denná, nočná a dva dni voľno. Takto sa to opakovalo nonstop celý rok. Popri tomto čase strávenom v práci som vždy ulietal do umenia.
Je dôležité, aby ste vedeli, že som prirodzený introvert, čo nemá rád veľmi spoločnosť. Rád sa vyjadrujem v obrazoch alebo hudbe, a veľa toho teda nenapíšem. Všetko čo som v živote skúsil beriem ako terapiu, ľuďom rozumiem, rád si ich vypočujem, no sám sa často cítim nepochopený.
Ako by som bol kúsok pavučiny, ktorý len tak letí v jarnom teplom vzduchu a čaká, kde sa prilepí.
Táto fotografia vznikla niekedy v roku 2011. V čase keď som už premýšľal že z tej práce odídem. No nemal som ešte odvahu na zmenu. V ďalšom pokračovaní zverejním fotografiu jedného skvelého príslušníka našej rodiny. Rodesian Ridgebacka - Zorana :)
Ďakujem za prečítanie a prajem Vám skvelý deň.
V non-stop pracovním režimu se taky jeden rok pracoval a nedokázal si na tento systém zvyknout. Už bych to nechtěl znovu zažít. Těším se na pokračování.
Prajem nám všetkým, aby sme to už nemuseli zažívať...